Martin B. Benk

Voľakedy som mal rád tieto mítingy, pomyslel si Holz pri sledovaní loga na obrovskom televízore pred sebou. Vždy mohol predniesť úspechy v plánoch, ktoré mu jeho nadriadení zadali, a zaistiť si ich vďačnosť. Celá jeho kariéra bola dláždená úspechmi, vypracoval sa najmä vďaka svojej neoblomnosti a vytrvalosti. Zo začiatku sa vyskytli neúspechy, pokusy, hľadanie seba samého. Práce, ktoré Read More …

„Kontakt?“ „Negatívne, všetko čisté. Pri vstupe do mesta sú zaparkované štyri transportéry s MGs na kapotách, vozidlá v uliciach, ale po posádke ani stopy, o hliadkach ani nehovoriac, je to mesto duchov,“ oznámil mi poddôstojník Paul Lakin sledujúci zábery z Ravena, čo bolo naše malé bezpilotné lietadlo – UAV. „Ako je to možné? Podľa intelu to má byť pevnosť Read More …

„Asi dve hodiny. Zbalíme len to najnutnejšie a budeme musieť dúfať, že nás dovtedy nenájdu,“ povedal Jim a nevyzeral byť zo zvýšeného rizika príliš nadšený. „Dobre. Takže máme aspoň jeden pokus,“ oznámil som im a musel si odkašlať. Tvár som mal celú mokrú, pery slané od sĺz, oči ma boleli a bol som uťahaný ako pes, ale nemienil Read More …

„Pacho, na čo si si spomenul!“ opýtal sa Smith aj napriek tomu, že musel vidieť, že sa odpovede nedočká. Jeleníková len pokrútila hlavou nad tou bezcitnosťou. Myslel len na prácu a výsledok. Pacha bral ako nástroj, nie ako živú bytosť, a to aj napriek tomu, že celý čas vedel, že nie je žiadny vrah. Dezertér áno, zlodej Read More …

„Bude to bolieť?“ opýtal som sa doktora, keď som už ležal na posteli a on na rovnakú konštrukciu, akú použil pri MRI, pripevňoval podomácky vyrobený generátor EMP. Harkerovi to trvalo viac ako hodinu, ale nakoniec sa mu to aj s Jimovou pomocou podarilo. Použil niekoľko rôzne veľkých kondenzátorov zo zariadení, ktoré neboli až také potrebné. Pre Read More …

Eva s agentom Smithom sa zo mňa snažili vydolovať informácie o lúpežiach a o miestach, kde sme mali uložený náš lup. Pokúšali sa o to celú noc, ale bezvýsledne. Ukazovali mi obrázky a videá z mojej služby, kde som bojoval bok po boku s mužmi a ženami z vlastnej jednotky najprv na Balkáne a nakoniec aj v Turecku v uliciach Istanbulu či v Sýrii. Spomienky mi Read More …

Dva dni už neopustil budovu, odkedy sa Pachovi a tej policajtke podarilo utiecť, a rovnako ani nikto z jeho personálu. Pôjdu domov, až keď to všetko skončí. Zaviedol neustálu pohotovosť, čo znamenalo, že boli nepretržite v službe a prehľadávali hodiny videozáznamov, satelitných záberov, e-mailov a telefonických rozhovorov. Spávali na narýchlo zakúpených poľných posteliach, stravovali sa za počítačom a umývali v kúpeľni. Ani on Read More …

Prebral som sa na to, že už nepočujem ten otravný bzukot okolo mojej hlavy. Otvoril som pre istotu len jedno oko, aby som sa uistil, že sa mi všetko doteraz len nesnívalo a netrčím stále zavretý v márnici. Tlmené svetlo ma potešilo a otvoril som aj druhé oko. Stroj, ktorý doktor vôkol mňa rozostavil, už bol preč a popruhy som Read More …

„Aj vy si choďte pospať,“ navrhol Jim kapitánke Jeleníkovej, keď si všimol, že jedným okom sleduje Pacha, ako sa skladá na jednu z postelí. „Mali ste náročný deň. Zajtra všetko preberieme, keď budete mať čistú a oddýchnutú myseľ a John hádam tiež. Je to predovšetkým jeho operácia.“ „Nie, pokiaľ mi nepoviete, kde to sme.“ „John vám to nepovedal?“ Read More …

Cesta taxíkom bola zdĺhavá a nudná. Kapitánka jazdila podľa inštrukcií agenta Smitha, ktoré prichádzali vo forme tichého mrmlania. Dlhé hodiny sme len bezcieľne jazdili po meste, zabáčali do rôznych uličiek, len aby sme sa nakoniec napojili na okresnú cestu von z mesta. To už slnko zapadalo a agent Smith sa už dlhší čas nepohol a ani nič nezamrmlal. Read More …