Bojovníci – 2. Kapitola


3

  • Work in Progress – sci – fi – 667 normostrán – momentálne v stave kvasenia, brúsenia, leštenia a eliminácie chýb. Kapitola neprešla profi redakčnou úpravou. Zatiaľ komentujte, posielajte feedback a ak sa páčilo, zdieľajte. Ďakujem.

Veliaci mostík osvetľovalo v pravidelných intervaloch iba výstražné modrasté svetlo, žiara displejov a hologramov. Loď bola v plnej bojovej pohotovosti odkedy vošli do sektoru označenom v starobylých mapách ich druhu ako Terra-lit.

Po obvode a v prednej časti sedeli za pracovanými stanicami riadiaci dôstojníci. Sústredenými pohľadmi a nacvičenými pohybmi vykonávali aktivity zabezpečujúce bezchybné fungovanie lode. Kontrolovali a riadili život podporné systémy, elektroniku, motory, ale aj posádku.

„Hlásenie,“ rozkázal pokojným hlasom muž stojaci v strede mostíka. Admirál, tak mu jeho posádka hovorila, odkedy pred viac ako rokom narýchlo opustili domovský svet.

Mohol sedieť v pohodlnom kapitánskom kresle, patrilo jemu, ale rozhodol sa inak.

Stál vzpriamene s rukami založenými za chrbtom a sledoval taktický displej pred sebou. Nabiehali na ňom údaje o pohybe transportérov a ich ozbrojeného sprievodu. Pre neskúseného pozorovateľa išlo o chaotickú zmes hlásení. Pre neho – symfóniu dobre prevedeného výsadku.

Vracali sa z misie, ktorá mu v ústach zanechávala nepríjemnú pachuť. A to napriek tomu, že ju sám prikázal. Za mladých čias, by sa sám ujal velenia výsadku a prevzal zodpovednosť. Ale vtedy mal inú hodnosť a iný druh povinností. Istým spôsobom mu však akcia a vzrušenie z výsadku stále chýbali.

„Posledné lode sú už na ceste aj s nákladom a inter-galaktické skokové generátory sú plne nabité a pripravené, admirál,” odvetil prvý dôstojník zo svojho miesta.

„Dobre, vieme už koľko?” spýtal sa.

„Podarilo sa nám uloviť niečo vyše päťsto inteligentných foriem života vyhovujúcich nášmu účelu. Podrobnejší počet bude známy po ich vylodení. Podľa predbežnej správy doktora Veerosa sú rôzneho pohlavia, veku a dokonca niekoľko mláďat. Malo by to viac než stačiť na pokrytie požiadavky záujemcu.“

„Straty?”

„Zneškodnili sme veľké množstvo vozidiel, ktoré domorodé obyvateľstvo používa na prepravu. Väčšinou pozemných, ale aj niekoľko desiatok letu schopných. Prevažne išlo o primitívne bojové lietadlá. Naši piloti si s nimi hravo poradili. Viacero stavieb sme zrovnali so zemou. Okamžité straty odhadujeme na niekoľko desiatok tisíc, ale poslúžilo to ako krycí manéver a vytvorenie dostatočného chaosu na uskutočnenie výsadku bez väčších strát na našej strane.“

„Koľkých sme stratili?“ spýtal sa nešťastne. Už čo to započul podľa komunikácie z povrchu, ale chcel si byť istý.

„Máme zopár ľahkých poranení a jedného mŕtveho,“ dodal prvý dôstojník opatrne.

Admirál zaťal ruky v päsť a zaškrípal zubami. „Ako sa to mohlo stať? Podľa predbežnej analýzy nie sú technologicky vyspelí na to, aby sa dokázali dostať cez naše bojové obleky. Ich bežné projektilové zbrane toho nie sú schopné.“

„Letka objavila dve domorodé formy života schovávajúce sa v blízkosti istého príbytku. Vyslali sme jednotku a jeden z mladších vojakov sa chcel ukázať a zajať ich sám.“

„Predpokladám, že to on je tá naša strata.“

„Áno, pane. Podľa seržanta G`Ruula podcenil domorodcov. Namiesto toho, aby s nimi rýchlo skoncoval, otáľal a nechal sa zraziť na zem. Nejakou zhodou náhod sa im podarilo objaviť slabé miesto v našich brneniach, flexibilnú membránu medzi spojmi pod krkom. Prerazili ju ostrým predmetom a vojak začal krvácať.“

„Čo robil G`Ruul a zvyšok jednotky? Len sa prizerali?!“ skríkol admirál a pozrel sa na prvého dôstojníka.

„Nabehli, až keď náš človek vykríkol. Prežil by, ale domorodci sa dostali k našej zbrani, znehybnili ho a chvíľu trvalo, kým sa im podarilo ich spacifikovať. Dovtedy vykrvácal.“

S hlasným povzdychom admirál uznanlivo pokýval hlavou. „Kto by to bol do nich povedal, že budú takí nápadití. Zaradíme ich do programu.“

Jeho druh si odjakživa vážil odvahu, hlavne ak ju preukázal nepriateľ zoči-voči silnejšiemu súperovi. Uvedomoval si však, že to stratu dobrého vojaka nenahradí.

„Pozbierali sme potrebné informácie pre doktora?“

„Skoro, pane. Systému chvíľu trvalo, kým sa prefiltroval cez ich dátové štruktúry a všetok ten balast, čo majú na dátových úložiskách. Ale to najdôležitejšie už máme a zvyšok čoskoro.“

„Čo svedkovia a záznamy?”

„Môže to byť problém, admirál. Technológie na to majú a sú takmer posadnutí zaznamenávaním a zdieľaním. Satelity sme vyradili už pred naším príletom, ale používajú aj vesmírne ďalekohľady. Sú roztrúsené po celej planéte a je ich veľa. Bombardovanie v okolí výsadku zlikvidovalo väčšinu očitých svedkov a vytvorilo dostatok prachu a dymu, aby naše jednotky zostali čo najviac utajené. Rušička naďalej blokuje celý kontinent. Niekto však mohol prekĺznuť. Inteligentná bomba a sprievodné nálože sú preto pripravené. EMP torpéda zneškodnia každé elektronické zariadenie sto kilometrov od epicentra. Použijeme ich osem okolo celej oblasti a plazmová zložka bomby zrovná so zemou všetko v okruhu štyroch kilometrov. O zvyšok sa už postará tlaková vlna. Odhadované straty na životoch sú v státisícoch. Navrhujem nastaviť na druhú úroveň, pane?”

„Nastavte tam pre istotu štvrtú,“ odpovedal admirál po chvíľkovom zamyslení sa a povzdychol si.

„Štvrtú, pane?“ spýtal sa prvý dôstojník šokovane a natočil hlavu k admirálovi.

„Áno, zametieme za sebou všetky stopy. Nenechám nič na náhode. Vy len vykonajte nastavenie, odpálim to sám. Je to moje rozhodnutie. Zajatcov dajte zatiaľ roztriediť, vyčistiť a označiť. Doktor Veeros nech sa u mňa zastaví ihneď po dokončení prehliadky.”

„Vykonám, pane. Môžem otázku?” povedal nesmelo prvý dôstojník.

„Ale rýchlo.”

„Nemáte obavy, že proti nám zakročí Galaktické spoločenstvo? Otrokárstvo je zakázané a tvrdo sa trestá. Všetky rasy spoločenstva sa zaviazali dodržiavať nariadenie. Aj naša.”

„Áno, mohli by mať výhrady, ak by sa o tom dozvedeli. Našťastie v týchto končinách spoločenstvo nemá žiadne právomoci. Ich právo platí len na územiach členských planét a vzťahuje sa len na rasy, ktoré vedia cestovať vesmírom. To neplatí na túto planétu. Schopnosť skutočne cestovať vo vesmíre zatiaľ nedosiahli,“ odpovedal admirál chladnejšie, než zamýšľal, ale jeho podriadení zaťal do čierneho. Už dlho sa pohybovali na hrane správneho a nebol si istý, či cez ňu práve úplne neprepadli.

„Vrátime sa sem ešte?”

„Dúfam, že to nebude potrebné. Ani ja nemám rád takéto zákazky,“ priznal, „ale tentokrát to bolo nutné. Zásoby potrebujeme a na tie potrebujeme kredity. Túto špeciálnu objednávku musíme dokončiť, či sa nám to páči, alebo nie. Vykonajte nastavenie nálože,“ povedal a sadol si do kapitánskeho kresla. Okamžite sa pred ním objavil virtuálny displej.

Na jednej strane zobrazoval údaje o pripravenej inteligentnej náloži, na druhej modrastú planéta – Terra-lit. Tak ju nazvali jeho predkovia pred tisícročiami. Keby bola trikrát väčšia, tak by mohla byť takmer presnou kópiou jeho domovského sveta.

Domov, pomyslel si a tvár sa mu pretiahla do bolestnej grimasy pri pomyslení na to, o čo všetko neprávom prišiel.

To odtiaľ si zobral koordináty k tejto destinácii. Teda zobral. Niekto mu ich prenechal. Správa o úspešnom atentáte na cisára ho zastihla v archíve, jeho obľúbenom mieste, kam chodil po dlhých cestách.

Jemu lojálni muži ho prišli varovať, že sa ho chystajú zatknúť. Zobral, čo stihol a k tomu si pribalil zápisky cestovateľov siahajúce kamsi do prvých storočí objavovanie vesmíru jeho rasou. Ani nevedel prečo, ale s odstupom času si uvedomil, že to bol jediný zápisník v strede jeho stola. A on ho tam určite nenechal. V živote ho nevidel a to už si myslel, že prečítal všetko o tejto téme, čo archív ponúkal.

Musel mu ho teda niekto podsunúť. Ale kto? Málokto vedel, že tam chodí, ale nebolo to žiadne tajomstvo. Archív považoval za svoje útočisko.

Za posledných päť rokov si zápisník prečítal niekoľko ráz. Prekvapilo ho, čo sa dozvedel. Jeho predkovia túto odľahlú planétu kedysi navštívili, ale podľa všetkého sa dlho nezdržali.

Zaujímal ho dôvod, ale so sa v ňom nepísalo.

Dokonalé miesto na odľahlú kolóniu. Ďaleko od všetkého a každého a v tom čase bol počet domorodého obyvateľstva výrazne nižší než teraz. O stupni vývoja ani nehovoriac. Napriek tomu analýzy povrchu neukázali nič, čo by nasvedčovalo, že planétu jeho ľudia kedysi navštívili. A ak sa tam aj niečo také nachádzalo, tak to bolo pred senzormi dobre skryté.

Neviem, čo som čakal, že nájdem, pokrútil hlavou a stále pritom sledoval planétu. Čím dlhšie sa na ňu pozeral, o to viac mu pripomínala domov.

Len s iným druhom, ktorého počet sa od návštevy jeho predkov astronomicky zvýšil a technologicky postúpili dopredu.

Už im to dlho nepotrvá a budú sa vedieť efektívne prepravovať vo vesmíre. Časom natrafia na iné druhy, ich vývoj sa závratne urýchli a životy sa zmenia. Ale kým sa to stane, sú bezbranní a odkázaní na to, že o nich nik nevie.

Osobne proti nim nič nemal. Rád by ich študoval, ako to robili jeho predkovia, ale obchod je obchod a jediné na čom mu skutočne záležalo, bol ich návrat domov.

A to za každú cenu. Aj keby mal porušiť všetky morálne pravidlá a vyhladiť celú planétu, tak spraví všetko preto, aby oslobodil svoj ľud.

„Pomstím vás,“ povedal pri pohľade na rodové tetovanie na dlani a priložil ju na displej.

Počítač overil jeho totožnosť a spýtal sa na opätovné potvrdenie nastavenia nálože na štvrtú úroveň. Chvíľu zaváhal, no nakoniec ho potvrdil a zároveň zadal príkaz na odpálenie.

Postavil sa z kresla a vydal sa do kajuty. Už nebolo cesty späť. Odteraz mal na svojich rukách ešte viac nevinnej krvi.

A bude jej oveľa viac, kým skončím.

 

Raketa s inteligentnou náložou opustila loď a piloti na mostíku nastavili nový kurz. Loď, ktorú admirál po svojom úteku premenoval na Pomsta, opustila obežnú dráhu planéty Terra-lit. Za sebou zanechala niekoľko zničených miest, státisíce mŕtvych, trosky medzinárodnej vesmírnej stanice a stovky zničených satelitov.

 

Bojovníci – 3. Kapitola

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.