(Ne)Prebudení – 48. Kapitola


Nie celkom dobrovoľne sme sa usadili v budove, ktorá bola takmer naproti sledovanému vchodu, a nervózne sme čakali na začiatok akcie, aspoň ja. Tomáš si hneď po príchode pritiahol dve stoličky, rozvalil sa na ne a behom niekoľkých minút tvrdo zaspal, Jane a Helene sedeli chrbtami k sebe a tiež mali čo robiť, aby zahnali driemoty, ktoré nás všetkých sužovali, a Uwe s Echom popíjali kávu a tvárili sa, že ich udalosti vonku vôbec nezaujímajú. Neveril som im, všetci sme to už chceli mať za sebou a bolo by lepšie, keby sme sa mohli zúčastniť akcie, ale Smith o tom nechcel ani počuť. Vraj sme príliš unavení a boli by sme pre nich zbytočná ťarcha. Skôr som si však myslel, že nás považoval za riziko a nechcel, aby sme sa nechali uniesť emóciami, čo bola hlúposť. Boli a stále sme profesionáli.

Pri pohľade na ľudí prechádzajúcich sa dole pod nami, som si spomenul na dávno zabudnutý čas, keď som sa aj ja v týchto končinách občas prechádzal a náhlil sa na obed do jednej z priľahlých reštaurácií. Najradšej som si zbehol do ázijského bistra v nákupnom centre a dal si chrumkavú kačicu na sečuánsky spôsob s ostro-kyslou polievkou.

Usmial som sa na svoj odraz v okne a neveriacky pokrútil hlavou nad tým, že sa mi akurát takáto spomienka vynorila v hlave. Radšej keby som si spomenul, kde som mal tú svoju skrýš. Jediná spomienka, po ktorej som túžil, aby sa mi vrátila. Bol som rozhodnutý nechať všetky ostatné tam, kde boli. Zabudnuté za bariérou udržiavanou nanobotmi v mojej hlave.

„Všetky jednotky sú na miestach,“ ozval sa hlas, ktorý som už niekoľko dní nepočul, a prerušil komunikačné ticho. Veliteľ zásahovej jednotky Štefánik. Eva ho kontaktovala okamžite, ako sme sa dozvedeli, kam ideme, a požiadala ho, aby osobne vybral len tých, ktorým môže veriť, a zvyšku policajtov aby nahovoril, že ich čaká cvičenie evakuácie s veľkým množstvom civilistov. Pozrel som sa na hodinky. Presne dvanásť hodín. Tak ako sa dohodli. Práve v tomto okamihu začali policajti uzatvárať diaľnicu, odkláňať všetky vozidlá z okolia a nepriedušne uzatvárať celú oblasť.

„Už to začne,“ oznámil som im pre prípad, že by sa chceli pozerať, ale jedine Uwe a Echo sa postavili ku mne.

Zatiaľ nič nenasvedčovalo, že by sa každú chvíľu malo čosi udiať. Pod oknami sa to neustále hmýrilo civilistami, sledovaný vchod bol naďalej bez zmeny a jedine ruch z diaľničného obchvatu utíchol, ako ním prešli posledné prepustené autá.

Pozrel som sa doprava, odkiaľ sa už blížili špeciálne jednotky v bojových oblekoch, a znova sa mi zacnelo byť tam dole a robiť niečo iné, ako len bezmocne čakať a prizerať sa. Zdvihol som zrak a prešiel postupne okno za oknom, či sa voľačo nezmení, ale nič. Bola to stále jediná budova, do ktorej nebolo vidieť. Museli si dať záležať a oblepiť zvnútra všetky okná fóliami. Ktovie, či sa práve teraz ten bastard pozerá von a tuší, čo sa na nich chystá. Možno ešte nie, ale čo nevidieť sa to dozvie.

Jednotky zastali na oboch rohoch v bezpečnej vzdialenosti, aby ich nebolo vidieť, a signálmi rúk sa dohovárali. Vysielačky boli doposiaľ ticho, nechceli sme sa prílišnou aktivitou prezradiť. Už neraz nám dokázali, že vedia získavať informácie z viacerých zdrojov. Muži na oboch stranách prikývli hlavami a rozbehli sa k hlavnému vchodu. V rovnakom okamihu sa zo všetkých smerov vyrojili policajti a navigovali civilistov, ktorí doteraz so záujmom sledovali špeciálne jednotky a natáčali si ich na mobil. Pravdepodobne to brali ako nejaké cvičenie, ale množstvo policajtov ich nakoniec prinútilo poslúchnuť a utekať do bezpečia.

Chlapi sa ešte len priblížili ku vchodovým dverám a už sa sklené tabule roztrieštili pod paľbou vychádzajúcou z vnútra. Nezľakli sa a streľbu opätovali. Obleky ich účinne chránili a dávali im dostatok času, aby svoje ciele zamerali a zneutralizovali. Nevidel som, čo sa tam deje, ale vedel som si to celkom živo predstaviť. Išlo o učebnicový príklad útoku. Dôležité bolo nepustiť uzdu pudu sebazáchovy, keď do vás akurát strieľali, a pokračovať spoločne k cieľu, čo bolo vnútro budovy. To isté, ako pri hlavnom vchode, sa zároveň dialo pri vstupe do garáží a každom inom vchode, kade sa dalo vojsť či vyjsť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.