(Ne)Prebudení – 41. Kapitola


Keď si Holz sadol do mítingovej miestnosti, miešali sa v ňom pocity hrdosti a očakávania ďalších príležitostí ovplyvniť svet. Páčilo sa mu byť pánom situácie a rozhodovať o miliónoch životov bez toho, aby o tom vedeli. Neprekážalo mu, že ho nikto nebude poznať, že nikto nebude hovoriť o jeho zásluhách pri riadení a zveľaďovaní sveta. Bol pripravení vziať si to všetko do hrobu a nechať tú slávu ľuďom ako prezident Berg. Ak by sa, samozrejme, toľko nestarali do ich činnosti. Ani ho veľmi netrápilo, že sa to nepodarilo. Bol to narýchlo poskladaný a vykonaný plán, ale nechýbalo veľa a bolo by sa im podarilo ho vykonať. Viac ho trápilo, čo na to povedia oni, ale pohľad na ruky zvierajúce Zem, ho vždy upokojil a dodal mu silu.

Nadýchol sa a čakal na spojenie. Malo prísť každú chvíľu. Nasadil si svoju masku a vydýchol práve včas, aby sa s tvárou bez emócií pozrel na päť tieňov, medzi ktoré raz bude patriť a bude riadiť niekoho, ako je on.

„Dobrá práca s ukončením fázy tri,“ ozval sa hlas číslo štyri a prekvapil ho pochvalou, ktorá z jeho úst prichádzala zriedkavo.

„Všetko vďaka vašej podpore a dôvere v moje schopnosti,“ odvetil Holz a snažil sa vyznieť čo najskromnejšie skrývajúc svoje pravé pocity.

„Preto sme si ťa vybrali. Vyberáme len tých najlepších,“ povedal hlas číslo päť. „Ale nedá mi nespýtať sa. Atentát na prezidenta Berga bola tvoja práca? Väčšinou vieme o všetkom a nepamätám si, že by nejaká skrytá bunka plánovala niečo také riskantné a v takom rozmere.“

„To by aj mňa zaujímalo, Joachim,“ pridal sa hlas číslo jeden. „S prezidentom Bergom máme ešte plány, tak pevne dúfam, že si neprekročil svoje právomoci.“

To bolo prvýkrát, čo Holz počul prezidentovo meno spomenuté v spojitosti s nejakými plánmi. To bolo prekvapenie.

„Zistil som, že príliš zasahuje do našich vecí, bolo potrebné odstrániť ho, kým nenapácha väčšie škody,“ odvetil a pokúsil sa vysvetliť dôvody svojho počínania. „Keby som bol vedel, že figuruje v našich plánoch do budúcna, tak by som si, samozrejme, vypýtal povolenie.“

„Ale nepodarilo sa ti to! Ak je to, čo hovoríš, pravda, tak teraz bude po nás ešte viac pátrať! Mal si nás o tom informovať, aby sme zvážili všetky možné riziká!“ povedal hlas číslo päť. „Je len zázrak, že sa pri všetkej tej pohotovosti, čo si svojím nepremysleným činom rozpútal, podarilo ukončiť tretiu fázu.“

„Joachim, odkiaľ si zistil, že prezident Berg zasahuje do našich záležitostí?“ opýtal sa ho hlas číslo dva.

„Už dlhšie som mal podozrenie, že Smithovi, ale aj Pachovi, pomáha niekto veľmi mocný a informovaný,“ odvetil Holz. Vedel, že taká otázka môže prísť a bude sa musieť zodpovedať za zosnovanie pokusu o atentát. Nešlo o akéhosi bežného manažéra či oligarchu, ale o prezidenta Európskej federácie a také dačo nemohlo ujsť ich pozornosti. „Vôbec som ho neupodozrieval, až kým neodvolal šéfa EFP a spolu s ním väčšinu riadiacich agentov, medzi ktorými boli aj všetci naši agenti. Tým krokom sme úplne stratili kontrolu a prehľad nad ich činnosťou a ako viete, to by mohlo ohroziť naše plány. Zároveň došlo k náhlej spolupráci EFP a armády pri záchrannej akcii a takisto pri zásahu na našu základňu, kde sme mali Pacha a testovacie subjekty. Jedine prezident mohol tak narýchlo schváliť spojenie týchto dvoch zložiek.“

„Máme dôkazy o tejto spolupráci?“ spýtal sa hlas číslo jeden.

„Nič priame, ale všetko tomu nasvedčuje.“

„To nestačí!“ povedal hlas číslo päť. „Nepracujeme s nedostatočnými informáciami. Čo ak to bol jeden z generálov? Čo ak to bol viceprezident? Čo ak mu iba niekto podsúval informácie s tým, že na to prídeme a odstránime ho? Toto sa už nesmie opakovať! Rozumieš?“

„Rozumiem,“ odvetil Holz odovzdane a na sekundu sklopil oči, aby zahral pokoru, no nakoniec si to rozmyslel. Zdvihol pohľad aj bradu a prezrel si tiene pred sebou. On bol ten, čo riskoval všetko, zatiaľ čo oni boli skrytí kdesi vo svojich vilách či luxusných apartmánoch a nikto ani nevedel, ako vyzerajú. „Vo všetkej úcte k dôvere, čo ste mi dali, si ale musím dovoliť nesúhlasiť,“ povedal Holz a mierne si po tých slovách vydýchol. Bolo to prvýkrát, čo im otvorene odporoval. „Prezident Berg bol a je rizikom. Už nám raz skrížil plány, keď tak rýchlo zjednotil Európu v čase krízy a predbehol naše zámery. A teraz znova. Plán nevyšiel a atentát prežil, ale aj tak nám to pomohlo a spájajú ho s útokmi na mestá. Rozhorčenie verejnosti bude o to väčšie a rovnako aj tlak na prezidenta, aby ukázal silu Európy.“

Ani jeden z nich sa po jeho slovách nepohol a ani neprehovoril. Boli ticho, zaskočení, že sa im Holz odvážil odporovať. On sa vnútorne usmieval a bol rád, že na to nabral odvahu. Už dávno to chcel spraviť a bol to vďačný pocit.

„Rozumieme tvojim pohnútkam, Joachim, ale nabudúce nás informuj. Informácie sú všetko. Ak nám chýbajú, nemôžeme sa správne rozhodovať. Dávame ti všetko, čo potrebuješ vedieť, aby si splnil naše ciele,“ prehovoril ako prvý hlas číslo jeden.

„A preto ste mi zatajili využitie Berga v budúcich plánoch?“

„Pozor, Joachim, zachádzaš priďaleko,“ ozval sa hlas číslo dva. „Jedna vec je ísť poza náš chrbát a čosi iné spochybňovať naše rozhodnutia. Možno si za celé tie roky nadobudol pocit, že neprispievame, že všetko je len tvoja práca, ale nikdy nezabudni, odkiaľ máš svoju moc, financie a kto ťa vedie tým správnym smerom. Tak rýchlo, ako sme z teba spravili najmocnejšieho muža na planéte, ťa môžeme aj odstrániť.“

Teraz to bol Holz, kto zostal zaskočený. Doposiaľ sa mu nevyhrážali a už vôbec nie hlas číslo dva, ktorý ledva prehovoril a viac počúval. Na toho si bude musieť dať dobrý pozor.

„Rozumiem,“ odvetil, ale neospravedlnil sa za predošlé slová. Myslel ich vážne a úprimne a nemienil ich vziať späť. Určite si to všimli, ale nekomentovali to.

„Joachim, celé roky si nám výborne slúžil, je namieste, aby si bol náležite odmenený. Zostáva už len dotiahnuť posledné časti plánu a budeš to ty, kto prevezme prácu po prezidentovi Bergovi,“ povedal hlas číslo dva o niečo zmierlivejším tónom.

Spojenie sa už prerušilo, ale Holz naďalej sedel na stoličke a bez žmurknutia pozeral pred seba. Prezident? Chcú ma dosadiť na prezidentskú stoličku? Pri pomyslení, že to bude on, kto nahradí toho truľa Berga, sa mu na tvári rozšíril úsmev a rozžiarili oči. Prezident Joachim Holz, pohrával sa s tou myšlienkou a musel uznať, že sa mu páčila.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.