(Ne)Prebudení – 37. Kapitola


„Joachim! Čo to má znamenať?!“ obul sa do Holza ihneď po nadviazaní spojenia jeden z hlasov a tentoraz mal problém rozoznať, ktorý z nich to bol. Tretí či štvrtý? Prvý určite nie, ten bol vždy najzhovievavejší, zatiaľ čo tretí a štvrtý nikdy neskrývali svoje opovrhovanie, keď sa niečo pokazilo, a dávali to vždy za vinu jemu. „Ako ste ho mohli znova stratiť?! Stálo to toľko úsilia ho chytiť!“ zahrmel hlas, akoby to bol on, kto stál za jeho dolapením.

Holz konečne zodvihol hlavu a vzdorovito sa pozrel pred seba. Vtedy mu to vôbec nenapadlo, ale po všetkých tých udalostiach, keď sa Pachovi darilo unikať, to teraz konečne zapadalo do seba. Plán na chytenie Pacha bol jednoduchý a pripravený do posledného detailu. Jeho vyčíňanie po celej Európe, kde prepadával jednu banku za druhou, malo jasný cieľ: vystopovať ich organizáciu, a tak sledovali všetky objekty a čakať, kým pasca nesklapne. Pasca síce sklapla, ale polícia ich nečakane predbehla a Pacha a celú jeho bandu zatkli. Vždy boli o krok pred nimi. Zatiaľ nevedel, odkiaľ mal Pacho informácie, kde hľadať, ale vedel, že aj na to príde čas.

„Nedostatočne sme prezreli Pacha. Dali mu podkožný lokalizátor, ktorý mal očividne za úlohu aktivovať sa až po nejakom čase, keďže základnou prehliadkou prešiel. Ešte stále zisťujeme, ako sa to mohlo stať, a do budúcna už budeme na čosi podobné pripravení.“

„Žiadne nabudúce už nemusí byť!“ ozval sa hlas číslo päť. „Zostávajú už len štyri dni, tak to nepokazte!“

„Je tu ešte niečo,“ povedal Holz a bol rozhodnutý prezradiť svoje podozrenia.

„Čo také?“ ozval sa hlas číslo jeden zmierlivým tónom v kontraste s poslednými troma hlasmi a zdržanlivým druhým.

„Unikajú nám informácie,“ odvetil a čakal, kto sa ozve ako prvý.

„Máte vo svojom rade zradcu?! A prečo nás tým zaťažuješ?“ spýtal sa hlas číslo päť. „To patrí do tvojich kompetencií. Dali sme ti prístup k najlepšiemu vybaveniu, k zdrojom informácií z celého sveta, aby si dosiahol naše spoločné ciele, a zaťažuješ nás takou malichernosťou?!“

„Neunikajú od nás, aspoň nie z môjho okolia,“ odvetil pokojne. „Všetkých sme preverili a nič nezistili.“

„Tak je asi opatrný. Ako ti môžeme pomôcť?“ spýtal sa hlas číslo jeden.

„Určite disponujete lepšími zdrojmi, než tie, čo ste mi poskytli,“ začal a myslel to vážne. Vedomosti a znalosti svojich nadriadených ho neraz prekvapili, keďže bol v tom, že disponoval všetkými zdrojmi informácií, ale opak sa zdal byť pravdou. Voľačo pred ním neustále tajili a z času na čas ho kŕmili informáciami, ktoré ho natočili tým správnym smerom. Vedel, že bol manipulovaný, ale neprekážalo mu to, pokiaľ to znamenalo úspešné uskutočnenie ich spoločných cieľov. Teraz však bolo všetko v ohrození a chýbal mu značný kúsok skladačky. V hre bol ešte ktosi ďalší. Prinajmenšom rovnako mocný, ako jeho nadriadení, ale ignoroval všetky náznaky, až kým sa to už viac nedalo. „Niekto im už dlhšiu dobu pomáha a ohrozuje naše plány. Niekto, kto sa dokáže skrývať aj pred našimi zdrojmi a zároveň komunikovať bez zanechania čo len jedinej stopy s tými, čo by nám mohli najviac znepríjemniť život.“

Holz naschvál použil slovo znepríjemniť, lebo nepochyboval o tom, že sa im to nakoniec všetko podarí a tretia fáza bude ukončená.

„Pozrieme sa na to, Joachim,“ prehovoril hlas číslo dva a Holz mierne uklonil hlavu na znak vďaky. Nič viac nechcel, občas aj mocní musia požiadať mocnejších o pomoc, ak chcú dosiahnuť požadované výsledky.

„A už žiadne ďalšie komplikácie. Použi všetky zdroje, zaplať každému žoldnierovi, ak to bude treba, ale musí sa to podariť! Sme už len pár dní od najväčšieho úspechu celej histórie našej organizácie,“ vyjadril sa hlas číslo tri nadšene.

„Joachim, hlavne s rozvahou. Máš zaslúžene našu úplnú dôveru,“ povedal hlas číslo jeden a spojenie sa prerušilo.

Plnú dôveru, ale aj tak mi dačo taja, pomyslel si Holz a ešte zopár minút zostal sedieť a premýšľal, či je naozaj všetko pripravené tak, ako plánoval, a či zarátal aj dostatok nevypočítateľných faktorov, aby minimalizoval riziko. Aj ten najlepší plán dokáže stroskotať, ak natrafí na neznámy faktor.

Konferenčnú miestnosť opustil práve včas, aby sa na chodbe takmer zrazil s Bachatovou, ktorá bola na ceste do jeho kancelárie.

„Pane!“ vyhŕkla zo seba, keď ho zbadala vychádzať, a takmer jej vypadol tablet z ruky. Tentoraz prišla bez papierov a Holz bol rád, že na sebe začala pracovať.

„Povedzte, že máte dobré správy,“ povedal jej a vykročil smerom ku kancelárii. Nečakal, či ho bude nasledovať, ale vedel, že bude.

„Niečo áno, pane, len neviem, či to sú dobré správy.“

„Viete, odkiaľ nám unikajú informácie?“

„To nie, ale myslím si, že neunikajú,“ odvetila, a to Holza prinútilo zastať, aj keď už jednou rukou držal kľučku.

„Čo tým myslíte?“ opýtal sa a s mierne naklonenou hlavou pozeral Bachatovej do tváre, ktorá naopak blúdila pohľadom od neho k dverám. Otvoril ich a vošiel dnu. Bachatová zavrela, počkala, kým sa Holz posadí, a podala mu do ruky tablet. Chytil ho a natočil k sebe tak, aby videl obrázok prezidenta Európskej federácie na titulke novín, ktoré majú vyjsť až o pár hodín.

PREZIDENT ERIK BERG ODVOLAL ŠÉFA FEDERÁLNEJ POLÍCIE

„Média vždy odniekiaľ vydolujú informácie,“ povedala Bachatová s úsmevom, ale Holz ju počúval len čiastočne. Čítal doteraz nezverejnený článok a rozmýšľal, či to môže byť pravda. Bol by prezident schopný ohroziť jeho plány? Bol by schopný získať potrebné informácie?pýtal sa sám seba a zakaždým bola odpoveď áno. Kto iný, ak nie prezident, by dokázal spojiť EFP s armádou. Kto iný, ak nie prezident, by dokázal držať ochrannú ruku nad Pachom, poskytovať mu informácie a smerovať ho k zisteniu pravdy. Erik Berg, pred tým všetkým úplne bezvýznamný politik, ktorý sa rázne ujal vedenia v čase, keď sa všetci jeho kolegovia hádali pri hľadaní správneho riešenia. Zatiaľ čo väčšina politikov trávila čas trúchlením nad utrpením svojich občanov a vynášaním obvinení, kto za to mohol, on priniesol ucelený koncept zmiernenia a postupného vyriešenia situácie. Spočiatku ho nik nepočúval, ale ako sa začali jeho nápady šíriť po internete a stretli sa s pozitívnym ohlasom odbornej verejnosti, našiel si stúpencov a aj dostatočnú politickú silu na rýchle presadenie potrebných plánov.

Holz si to veľmi dobre pamätal, bolo to prvý raz, čo museli výraznejšie pozmeniť plán kvôli nečakaným komplikáciám, ktoré sa začali postupne nabaľovať, a teraz sa skôr podobali na blížiacu sa lavínu. Ešte stále však mal dostatočný náskok.

„Pane?“ vyrušila ho Bachatová a bol skutočne rád, že jej tú prácu dal. Konečne nejaké prepojenie prinášajúce chýbajúci diel do skladačky.

„Takže prezident?“ spýtal sa Holz s neskrývaným pohŕdaním a okázalo sa usmial, keď mu v hlave skrsol nápad.

„Vyzerá to tak, pane. Aj keď naďalej presne nevieme, ako získaval informácie, lebo od nás určite neunikajú,“ zopakovala znova informáciu, ktorú povedala ešte pri dverách.

„Ste si istá? Mohli použiť staršie metódy komunikácie.“

„Mohli, ale nemyslím si to. Už viac ako týždeň sme v lockdowne a navyše, čosi také by si vyžadovalo obrovské množstvo ľudí. Agenti by sa museli presúvať sem a tam, len kvôli manuálnemu prenosu informácií a na nič také sme neprišli.“

„Tak ako si vysvetľujete, že nám stále stoja v ceste a dokonca nás občas aj predbehnú a práve vtedy, keď to najmenej čakáme?“

„Reziduálne stopy, pane.“

„Aké stopy?“ nechápal Holz.

„Reziduálne. Tak som ich nazvala. Všetko, čo robíme, zanecháva rôzne stopy, ktoré nie je možné odstrániť. Prítomnosť našich agentov na palube lode v prestrojení za kontraktorov, lobisti, ktorých používame pod menami rôznych korporácií. Ani jedna nevedie priamo k nám, ale dajú sa sledovať, kalkulovať a pokiaľ majú dobrých analytikov, tak vedia možno aj predpokladať.“

„To mi príde ako veľmi pritiahnuté za vlasy,“ povedal Holz, ale vnútorne si nebol až taký istý. V konečnom dôsledku tak pracovali aj oni. Vyhodnocovali veľké množstvo dát a podľa toho pripravovali či upravovali plány.

„Druhá možnosť je butterfly effect,“ odvetila Bachátová a pokrčila ramenami. „Počuli ste už o ňom, pane?“ spýtala sa a jemne si zahryzla do pery v obave, či si nedovolila až príliš veľa.

Holz tú otázku ignoroval. Odviedla dobrú prácu a tentoraz si nezaslúžila, aby sa do nej obul kvôli takej maličkosti. Butterfly effect, teória chaosu, do ktorého naozaj padali. Aj malá, nečakaná zmena môže mať nepredvídateľné následky. Pracovali s ním denno-denne v kalkuláciách, ale aj tak sa nedal úplne vylúčiť. Išlo o milióny, ak nie miliardy rôznych variácií. Niektoré na prvý pohľad nepodstatné, ale o to pri butterfly effecte išlo. „Dobrá práca,“ povedal, aby Bachatovú potešil. „Pokračujte v sledovaní všetkého neobvyklého a zistite mi detaily prezidentovho pohybu. Je načase spraviť niečo, čo sme mali urobiť už dávno.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.