(Ne)Prebudení – 27. Kapitola


Uvoľnil sa a oprel, aby sa anatomicky tvarované kreslo mohlo prispôsobiť a umožniť mu aspoň chvíľu si oddýchnuť a utriediť myšlienky. Zhlboka sa nadýchol a znova vydýchol. Zopakoval to niekoľkokrát. Už len týždeň a veci sa dajú do pohybu a ani nie príliš produktívny rozhovor s Pachom to nezmení. Musel veriť, že aj keď nenájdu Pachovu skrýš, tak to ich úsilie neohrozí a analýzy jeho predpoklady podporovali. Nebolo ani isté, že tam Pacho niečo má alebo že v skutočnosti na niečo prišiel. Nedotiahol to však tak ďaleko, aby sa spoliehal len na šťastie a osud. Vždy tu bol ľudský faktor, ktorý sa nie vždy dal úplne odhadnúť.

Nie. Šťastie praje pripraveným a on bol vždy pripravený. Pripravený na každú alternatívu, každú možnú komplikáciu, ktorá mohla nastať a narušiť ich plány. A bolo ich neúrekom. Každú jednu z nich odrazil s ľahkosťou skúseného baseballového hráča mimo hraciu plochu. Až na Pacha a jeho zmŕtvychvstanie. To nepredpokladal. Smrť bola smrť a nemohol vedieť, že boli Pacho a jeho jednotka vystavení vírusu pozostávajúceho z nanobotov a navyše k tomu nenaprogramovaných ich špecialistami, ale niekým iným. Ani len Paul nevedel, čo mu koluje v žilách, až kým ho nedali otestovať. Nemali ani tušenia, kde, nieto ešte kedy s vírusom prišli do kontaktu, ale určite to nebolo pri záchrannej akcii. Vtedy prezreli vzorky ich krvi a nič v nich nenašli. To bola možno tá informácia, ktorú skrýval, ktorá ich mohla ohroziť. Informácia o technológii, ktorá to všetko umožnila a bez ktorej by trvalo ďalšie desiatky rokov, kým by sa posunuli dopredu.

Otvoril oči a otočil sa späť k monitorom. Na jednom Paul za pomoci technikov vypočúval a testoval Pacha a na druhom mal otvorené hlásenia označené podľa dôležitosti. Prelistoval si hlásenia jednotky, ktorá mala za úlohu preveriť druhé vozidlo, ale podľa správy veliteľa jednotky sa k autu dostali ako prvé záchranné zložky a začali vyťahovať bezvládne telá. V danom okamihu bolo nemožné určiť, o koho išlo alebo v akom stave boli. Ešte stále však vyžarovali teplo. Na ďalšie informácie si bude musieť počkať z lekárskych správ.

Oveľa viac ho trápila aktivita EFP. Otvoril si hlásenie a pustil sa do čítania, ktoré mu vytváralo stále viac vrások na čele. Doteraz si myslel, že majú všetky organizácie podchytené a aj vedenie EFP, ale podľa hlásenia boli za posledné dni v tichosti suspendovaní všetci pracovníci na vyšších pozíciách a oznámené to bolo až teraz. To boli informácie z ostatných organizácií, keďže žiaden z EFP agentov na ich výplatnej listine sa im už nehlásil. Buď sa stiahli, alebo boli zadržaní. Hľadal mená nových zástupcov či možných kandidátov na nahradenie vedenia, ale žiadne nenašiel. Nemať žiadne mená znamenalo žiadnu možnosť získania si ich na svoje účely.

Ani si neuvedomoval, akou silou zviera pero v ľavej ruke, až kým nebolo neskoro a jeho časti sa nerozleteli po kancelárii. Ak nové EFP zapojí všetky zdroje do vyšetrovania, môže to ohroziť ich organizáciu viac ako samotný Pacho. Všetko za predpokladu, že im už poskytol nejaké informácie. Prečo inak by práve teraz zakročili a prevzali moc nad celou organizáciou? Nevedel si ani predstaviť, kto by za tým mohol stáť. Musel to byť niekto nový, niekto, o kom sa ešte nestihli dozvedieť, aj keď to bolo vysoko nepravdepodobné. Čím viac ľudí vie o nejakom tajomstve, tým ťažšie je ho udržať, pokiaľ sa nebojíte o svoj život, a do takých krajností by vládna organizácia nezašla.

„Kto má na starosti sledovanie spravodajských služieb?“ spýtal sa Holz cez komunikátor momentálneho zástupcu v riadiacom centre.

„Hneď to bude, pane,“ ozvalo sa z opačného konca linky a potom už počul len rýchle ťukanie do klávesnice. „Teraz má službu Bachatová.“

„Okamžite ma s ňou spojte,“ povedal a čakal na spojenie, ktoré netrvalo dlhšie ako tri sekundy. Nedovolil jej ani prehovoriť a už ju zahrnul žiadosťami. „Okamžite preverte všetky nezrovnalosti v personalistike každého jedného z našich agentov v spravodajských službách. Zmeny na postoch, prevelenia, suspendovania, jednoducho všetko, čo denno-denne nesledujeme a nezaraďujeme do denných hlásení. Taktiež prekontrolujte, či nedošlo k zvýšenej vzájomnej komunikácii medzi službami.“

„Vykonám, pane. Za aké obdobie?“ spýtala sa Bachatová.

„Posledných sedem rokov. Zoberte si posily z iných oddelení, ak treba, ale spracujte to čo najrýchlejšie,“ odpovedal a zložil bez čakania na odpoveď. Vedel, že to bude veľké množstvo dát, ale malo mu to napadnúť už dávno. Toto nebola práca jedného človeka, ako doteraz predpokladal. Nebolo možné, že by to agent Smith všetko zvládol sám, len s malým počtom ľudí. Boli v tom zapletení aj iní, minimálne voľakto z armády, inak by sa EFP nepodarilo tak rýchlo zalarmovať letectvo a povolať ich na pomoc. Pozrel sa späť na monitor zobrazujúci obraz z Pachovej cely. Paul stál v pozadí a sledoval, ako doktori a technici pripevňujú prístroje na Pacha. Ten si určite myslel, že keď odolal ich výsluchu raz, odolá aj druhý, ale to sa zásadne mýlil. Teraz mal v sebe nanoboty, o ktorých vtedy nevedeli, a tie poslúchajú len svojho majstra. Bolo potrebné ich len správne naprogramovať, poslať signál a oni sa už postarajú o zvyšok. Technici pristúpili k počítačom, chvíľu na nich pracovali a nakoniec jeden z nich zdvihol hlavu a pozrel sa na Paula. Ten iba prikývol a na tvári sa mu objavil nečakaný úsmev. Aj Holza zamrazilo v špiku kostí, keď ho videl. Paul Lakin, pokrútil hlavou. Mal by byť rád za ľudí, ako je on. Bez morálnych či etických zásad. Bojujúcich len za vlastné prežitie a nič iné. Ale pravdou bolo, že sa mu hnusili, boli tiež dôvodom, prečo je svet taký, aký je. Skazený.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.