Matej & Ignác : Prológ

Otec mi vždy hovorieval, že neexistujú. Nie sú skutoční. Sú výplodom bujnej fantázie spisovateľov, rozprávačov ľudových bájí a ľudí, čo nemajú nič lepšie na práci, než si vymýšľať historky na pobavenie spoločnosti, prípadne vystrašenie malých detí. Ako starší som o nich rád čítaval. Romány Stokera a Heitza ma sprevádzali väčšou časťou môjho osamelého života, ako iných sprevádzajú priatelia, hudba, či iné záľuby.

Ale ani ja som v skutočnosti na nich neveril, veď ako by som aj mohol. Stretával som sa s nimi len v románoch, filmoch a občas vo videohrách. Neboli skutoční.

Zmenilo sa to, až keď som sa pred piatimi rokmi stal jedným z nich. Spočiatku sa zdalo byť všetko v úplnom poriadku, ako keby nenastala žiadna zmena v mojom živote. No strašne som sa mýlil. Nič vás totiž nedokáže v skutočnosti pripraviť na stret so svetom v pozadí toho nášho. Verte mi, že váš svet a teda môj starý, ani z ďaleka nie je jediný, ktorý sa v ľudskom chápaní na našej planéte nachádza. Žijeme medzi vami a ani o tom neviete. Pracujeme s vami. Občas sa s vami aj kamarátime, možno ste s nami aj chodili na rande, ale o naše tajomstvo ste ani len nezakopli. A keby aj náhodou áno, bez následkov sa nezaobídete, či už si za to môžete, alebo nie. Dostanete tri ponuky. Prvou je prejsť na druhú stranu dobrovoľne, prirodzenou cestou a dúfať, že to pre vás dobre dopadne. Druhou je skúsiť vymazanie pamäte, ale je to mimoriadne náročné a drahé kúzlo, a nefunguje na každom. Treťou, zároveň poslednou, a najdrastickejšou alternatívou je totálny koniec bytia a keď hovorím totálny, tak to tak aj myslím – vypnúť svetlá, show skončila. Game over, aby bolo jasné. Neviem si teda predstaviť rozumne zmýšľajúceho človeka, čo by sa tak slobodne rozhodol. Kto však vraví, že to moje rozhodnutie bolo slobodné? Hovorí sa, že asi desať percent ľudskej populácie má predispozície stať sa jedným z nás. Hádajte, čo sa stane zvyšným deväťdesiatim? Správne. Žiadne možnosti, iba smrť. Ide o časť DNA, ktorá nás odlišuje od obyčajných ľudí. Jeden malý gén. Gén prebúdzajúci sa u každého v inom veku. V mladšom, v staršom, je to úplne jedno, ale môžete si byť istí, že ak ho máte, tak sa jedného pekného dňa zobudíte s jednou nohou v našom svete. Začína sa to podivnými tetovaniami(tak by ste ich nazvali vy) na rukách, ktoré dokáže vidieť iba niekto ako my. Keď sa mi to prihodilo, zobudil som sa akurát po žúre a myslel som si, že ide o akýsi žartík. Všetci na mňa pozerali ako na sfetovaného, keď som sa ich pýtal, kto mi počmáral ruku tými znakmi. Ako ste si už asi domysleli, ja som príliš na výber nemal a zrazu som sa v tomto svete objavil. Áno, mohol som skoncovať so svojím životom, ale na to som bol slabý. Nie, že by môj súčasný stav moju predošlú existenciu takmer dokonale nezrušil, ale aspoň mám možnosť z času na čas vidieť svoju rodinu. Aj keď naše stretnutia už nie sú také časté, ako bývali, stále mi na nich záleží.

Blažená je nevedomosť obyčajných ľudí, že nevedia, čo všetko medzi nimi žije a aj my sme za to vďační. Áno, ja tiež. Ľudia konfrontovaní niečím čomu nerozumejú, zvyknú byť nevyspytateľní, ba až nebezpeční a je vás priveľa. Naučil som sa preto žiť so svojím tajomstvom. Prijal som to bremeno, lebo zlyhaním by som odsúdil nejakého nešťastníka k rovnakému osudu a pri mojom šťastí by to bol niekto z mojich blízkych. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa s nimi až tak často nestretávam. Rozhodne z toho nie sú najšťastnejší, ale čo by som pre nich neobetoval. Ďalším dôvodom je, že som bol odjakživa čiernou ovcou rodiny. Ako jediný som nemal vysokoškolské vzdelanie a nieto ešte stálu prácu. Radšej som cestoval a domov som sa vracal raz za pár mesiacov. Väčšinou, keď mi došli peniaze.

Lenže medzi nami sú aj takí, čo si z pravidiel veľkú hlavu nerobia. Myslia len na seba a vlastný blahobyt. Ako najlepšie využiť svoje schopnosti pre vlastné dobro aj na úkor nás ostatných, ale aj ľudí, ktorých do svojich plánov zapletú. Vtedy sa k slovu dostávajú Lovci. Mohli by ste ich považovať za niečo ako našu políciu. Sú zodpovední za dodržiavanie našich zákonov, udržanie našej existencie v tajnosti, vykonávanie trestov pri porušení pravidiel a nájdenie novo prebudených. Novo prebudený som bol aj ja. V deň, keď sa mi objavili tetovania. Teraz už viem, že to sú prastaré runy hovoriace o tom aký ste druh magického stvorenia, ale o tom až neskôr. Pre Lovcov je prebudenie ako veľký rozžiarený maják vplývajúci na ich magickú podstatu. Ihneď o tom vedia a ponáhľajú sa na miesto nasadenia. Čo však nikdy nevedia, je, aký druh sa práve prebudil. A povedzme si úprimne, mnohé tvory sú naozaj dosť špecifické. Napríklad takí Orkovia. Verte mi, že by ste nechceli byť ako človek akurát v mieste, kde sa prebudil Ork. Ale späť k Lovcom, ktorí mimochodom našli aj mňa. Nenosia uniformy, ba ani špeciálne odznaky ako zvykne ľudská polícia, ale ak ste jednou z magických bytostí, tak ich spoznáte, len ak to oni uznajú za vhodné. Dokážu okolo seba vytvoriť akúsi auru autority, ktorej sa nakoniec podriadi aj ten najsilnejší jedinec. Za to všetko môžu prastaré runy na ich predlaktiach. Slúžia ako identifikácia, ale aj chránia držiteľa pred následkami mágie ovplyvňujúcej ich myseľ. Majú právo vykonávať okamžité rozsudky bez možnosti odvolania sa. Žiadny obhajcovia, žiadne žiadosti o milosť. Keď už je raz rozsudok vyrieknutý, vstupuje do platnosti a niet cesty späť. Skoro ako Judge Dredd, len v reálnom svete. Je to systém fungujúci už celé stáročia a úspešne nás chráni pred odhalením a s tým spojenými následkami pre náš spôsob života.

Aspoň sme si to všetci mysleli až do dňa, keď Lovci začali bez stopy miznúť. Doteraz nedotknuteľní strážcovia poriadku a tajomstiev mizli jeden po druhom a ani za pomoci najvyššej mágie sa ich nepodarilo vypátrať. Mýtus o ich nepremožiteľnosti sa začal rúcať rýchlejšie, než sa skupina rasistov vrhne na osamelého Róma a naopak informácie o ich premožiteľnosti sa šírili rýchlejšie, ako dokázali autority trénovať nových Lovcov. Ich absenciu rýchlo využili živly brániace sa životu v utajení. Kriminalita začala stúpať a tým aj šance na odhalenie tajomstva našej existencie.

Preto bola Rada, ktorá sa zvyčajne stretávala len pri výnimočných situáciách ohrozujúcich náš svet, donútená vyliezť zo svojich pohodlných sídiel a konať. Za celú svoju históriu sa vraj stretli iba trikrát. Štvrtým stretnutím sa stalo práve toto. Nemusím hádam vysvetľovať, prečo som pri tých prvých nebol. Rada sa po dlhšom skúmaní vzniknutej situácie rozhodla pre drastické riešenie situácie – dočasne zrušiť dekrét všetkým Lovcom až do objasnenia ich miznutia. To bolo aspoň oficiálne vysvetlenie. Odvtedy už ubehli štyri roky. Rada prijala nových Lovcov s novými runami a tým sa zdalo byť všetko vyriešené. Aspoň teda oficiálne.

Neoficiálne sa dokonca aj po štyroch rokoch šírili rôzne teórie ohľadne toho, čo sa skutočne v tých týždňoch a mesiacoch odohralo. Od prelomenia magickej ochrany, až po mocenské súboje medzi členmi Rady. Pravdou však je, že nikto za tie zmiznutia nebol obvinený a nezvestní sa doteraz nenašli. Runy na predlaktiach novoprijatých Lovcov sa zmenili, ale už nepredstavovali symbol absolútnej sily a nepremožiteľnosti. Bolo to vidieť v očiach každého, s kým sa stretli, či už to boli samotní vinníci, alebo len náhodní okoloidúci. A, samozrejme, starí Lovci, čo mali šťastie, že nezmizli, sa utiahli do ústrania a odvtedy ich nikto nevidel.

Pýtate sa, ako do tohto divného rozprávania zapadám ja a načo vám to vysvetľujem?

Volám sa Matej. Som Loveckožomenič. Mojím primárnym aspektom je momentálne vlk, takže by ste ma mohli považovať za vlkolaka. Problém je v tom, že na rozdiel od klasických vlkolakov, sa moje runy hýbu. Podľa legendy to znamená, že sa dokážem zmeniť na ľubovoľné zviera. Hovoríte, že úžasné? Asi áno, ale nijak vám to nepotvrdím, lebo s tým mám malý problém, presnejšie dva. Prvým je, že neviem ako, ale pracujem na tom. Druhý je, že sa nevie o žiadnom inom žijúcom tvorovi ako som ja a nemám sa teda koho spýtať. Všetky záznamy zmizli spolu s posledným žijúcim kožomeničom môjho typu dávno pred mojím narodením. Presnejšie niekedy pred tisíckami rokov.

Posledné dva roky som strávil v tréningu a na stáži do novej generácie Lovcov a toto je len začiatok komplikovaných situácii, do ktorých som sa so svojim partnerom Ignácom dostal.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.