(Ne)Prebudení – 37. Kapitola

„Joachim! Čo to má znamenať?!“ obul sa do Holza ihneď po nadviazaní spojenia jeden z hlasov a tentoraz mal problém rozoznať, ktorý z nich to bol. Tretí či štvrtý? Prvý určite nie, ten bol vždy najzhovievavejší, zatiaľ čo tretí a štvrtý nikdy neskrývali svoje opovrhovanie, keď sa niečo pokazilo, a dávali to vždy za vinu jemu. „Ako ste ho mohli Read More …

(Ne)Prebudení – 36. Kapitola

Po tom, čo opustila Pacha a nechala ho stáť na chodbe, sa Jeleníková túlala po komplexe centrály EFP a premýšľala, prečo tak zareagovala. Rozmýšľala, prečo položila tú otázku, keď už dopredu vedela odpoveď. Pacho bol vojak a vojaci boli na to, aby plnili rozkazy. Ak aj jej sestra povedala, že išlo o nejaký vírus, tak vedela, čo treba urobiť. Read More …

(Ne)Prebudení – 35. Kapitola

„Čo od teba chceli?“ spýtala sa ma Eva. „Vyzeralo to, akoby ťa mučili.“ „Pokecať o starých dobrých časoch,“ pokúsil som sa o vtipnú odpoveď, ale podľa toho, ako sa zamračila, to tak asi nebrala. „Neviem,“ skúsil som to znova s povzdychom. „Pýtali sa ma na akúsi skrýšu, ale na žiadnu si nepamätám.“ „Čo tam malo byť?“ „Niečo ľahšie Read More …

(Ne)Prebudení – 32. Kapitola

Pravdivosť Jackovej informácie sa overila a nepriateľské jednotky, čakajúce, kým pristaneme, sa naozaj nachádzali v rokline. Nebola veľká. Na šírku mala možno kilometer a na dĺžku asi tri, ale úplne stačila na ukrytie ôsmich tureckých obrnených transportérov typu Otokar Cobra II s plnou posádkou, ktorá práve teraz postávala v obrannom kruhu okolo svojich vozidiel a jedného civilného obrneného SUV. Aj keď Read More …

(Ne)Prebudení – 31. Kapitola

„Nemôžeš ísť!“ oponoval agent Smith už po niekoľkýkrát, ale Jeleníková sa nedala odradiť a ďalej si napriek námietkam agenta, sestričiek i doktora odopínala prístroje a infúzie, ktoré boli po celý čas jej bezvedomia na ňu popripájané. „Môžem a musím!“ odvetila rozhodne, že aj nemocničný personál na okamih ustal v činnosti. „Vieme, kde je. Nemôžeme ho tam už dlhšie nechať Read More …

(Ne)Prebudení – 30. Kapitola

„A kam si ho nakoniec schoval?“ opýtal sa Tomáš s napätím očakával, čo mu Paul povie. Už pätnásť minút nám rozprával historku o tom, ako sa dostal do armády. Jeden večer našiel celkom nové, nepoškodené auto, ktoré sa do jeho štvrte nehodilo a nepatrilo ani nikomu, koho poznal. Rozhodol sa teda, že ho vykradne. Zobral všetko, na čo Read More …

(Ne)Prebudení – 29. Kapitola

„Do čoho upadol? Do kómy?!“ rozčuľoval sa Holz a povolil uzdu emóciám. „Mali ste ho vypočuť, zistiť kde má skrýšu a odkiaľ má ten kód! Nie ho zabiť!“ „Jeho nanoboty nereagujú vôbec tak, ako by reagovať mali. Po posledných inštrukciách, čo sme poslali, sa jednoducho vypli a spolu s nimi aj Pacho. Čosi také som v živote nevidel, a to sa Read More …

(Ne)Prebudení – 28. Kapitola

Cez zuby som pretlačil bolestné zachrčanie spolu so slinami vytekajúcimi z kútikov úst. Oči sa mi prevracali od bodavej bolesti, ktorá mi znova vystreľovala v hlave, a videl som len škvrny neustále meniace farbu z čiernej na bielu, stále dookola. Neviem, o čo sa snažili, ale robili mi dačo s nanobotmi a tie sa bránili. Ak toto malo byť mučenie, tak sa im Read More …