Martin B. Benk

„Joachim! Čo to má znamenať?!“ obul sa do Holza ihneď po nadviazaní spojenia jeden z hlasov a tentoraz mal problém rozoznať, ktorý z nich to bol. Tretí či štvrtý? Prvý určite nie, ten bol vždy najzhovievavejší, zatiaľ čo tretí a štvrtý nikdy neskrývali svoje opovrhovanie, keď sa niečo pokazilo, a dávali to vždy za vinu jemu. „Ako ste ho mohli Read More …

Po tom, čo opustila Pacha a nechala ho stáť na chodbe, sa Jeleníková túlala po komplexe centrály EFP a premýšľala, prečo tak zareagovala. Rozmýšľala, prečo položila tú otázku, keď už dopredu vedela odpoveď. Pacho bol vojak a vojaci boli na to, aby plnili rozkazy. Ak aj jej sestra povedala, že išlo o nejaký vírus, tak vedela, čo treba urobiť. Read More …

„Čo od teba chceli?“ spýtala sa ma Eva. „Vyzeralo to, akoby ťa mučili.“ „Pokecať o starých dobrých časoch,“ pokúsil som sa o vtipnú odpoveď, ale podľa toho, ako sa zamračila, to tak asi nebrala. „Neviem,“ skúsil som to znova s povzdychom. „Pýtali sa ma na akúsi skrýšu, ale na žiadnu si nepamätám.“ „Čo tam malo byť?“ „Niečo ľahšie Read More …

Rád, by som povedal, že som si začínal zvykať na to bolestivé prebúdzanie, ale opak nemohol byť ďalej od pravdy. No zaslúžil som si to. Každá štipka bolesti, každý vpich, čo mi nanoboty spôsobovali, bol plne zaslúžený za všetky tie životy, ktoré som neprávom zobral. Bolo jedno, že moje obete by mi dopriali rovnaký osud Read More …

Pravdivosť Jackovej informácie sa overila a nepriateľské jednotky, čakajúce, kým pristaneme, sa naozaj nachádzali v rokline. Nebola veľká. Na šírku mala možno kilometer a na dĺžku asi tri, ale úplne stačila na ukrytie ôsmich tureckých obrnených transportérov typu Otokar Cobra II s plnou posádkou, ktorá práve teraz postávala v obrannom kruhu okolo svojich vozidiel a jedného civilného obrneného SUV. Aj keď Read More …

„Nemôžeš ísť!“ oponoval agent Smith už po niekoľkýkrát, ale Jeleníková sa nedala odradiť a ďalej si napriek námietkam agenta, sestričiek i doktora odopínala prístroje a infúzie, ktoré boli po celý čas jej bezvedomia na ňu popripájané. „Môžem a musím!“ odvetila rozhodne, že aj nemocničný personál na okamih ustal v činnosti. „Vieme, kde je. Nemôžeme ho tam už dlhšie nechať Read More …

„A kam si ho nakoniec schoval?“ opýtal sa Tomáš s napätím očakával, čo mu Paul povie. Už pätnásť minút nám rozprával historku o tom, ako sa dostal do armády. Jeden večer našiel celkom nové, nepoškodené auto, ktoré sa do jeho štvrte nehodilo a nepatrilo ani nikomu, koho poznal. Rozhodol sa teda, že ho vykradne. Zobral všetko, na čo Read More …

„Do čoho upadol? Do kómy?!“ rozčuľoval sa Holz a povolil uzdu emóciám. „Mali ste ho vypočuť, zistiť kde má skrýšu a odkiaľ má ten kód! Nie ho zabiť!“ „Jeho nanoboty nereagujú vôbec tak, ako by reagovať mali. Po posledných inštrukciách, čo sme poslali, sa jednoducho vypli a spolu s nimi aj Pacho. Čosi také som v živote nevidel, a to sa Read More …

Cez zuby som pretlačil bolestné zachrčanie spolu so slinami vytekajúcimi z kútikov úst. Oči sa mi prevracali od bodavej bolesti, ktorá mi znova vystreľovala v hlave, a videl som len škvrny neustále meniace farbu z čiernej na bielu, stále dookola. Neviem, o čo sa snažili, ale robili mi dačo s nanobotmi a tie sa bránili. Ak toto malo byť mučenie, tak sa im Read More …